Napríklad poslednú nedeľu, zase raz som nad našou T60 mala pocit, že som blondína, a ešte k tomu úplná. V byte bol pokoj, všetci ostatní spolubývajúci už spali, všade ticho, keď mi na klávesu B vypadla z ničoho nič slza, taká stratená a veľmi slaná. ´B´, pozerala som na to písmenko a v duchu si myslela, : Presne tak, ´B´ ako blbá.´B´ako ja z týchto všetkých teórií, abstrakcií, pojmov a interakcií.
Strácala som sa v zdrojoch, knihách, asi tak v tone vytlačeného papiera, mori vsuviek, hviezdičiek, šípok a iných napochytre vymyslených značkách. Minimálne trikrát som pre úplnosť dopisovala, prepisovala a rozpisovala všetky kapitoly, stále majúc ten silný pocit, že v nich ešte čosi chýba, možno výstižnejšie synonymum, jazykári vedia, že úplných synoným je málo. Neustále dobrusovanie textu, štýlu. Neviem, či to všetci diplomanti (aké vznešené slovo, hotová elaborovaná dikcia) takto robia...
Dnes, áno dnes, som svoje veľdielo bola dať zviazať. A zajtra dostanem výsledok svojej snahy a trpezlivosti mojej diplomovej vedúcej, už zajtra moja diplomovka bude vyzerať ako diplomovka hodná odovzdania, nie len ako kopa zospinkovaných a zovsuvkovaných hárkov papiera. Bude krásna, modrá, so zlatými písmenkami na obálke a nejakou tou mojou myšlienkou či dvoma vo vnútri.
Týmto blogom chcem poďakovať všetkým, ktorí mi boli nápomocní, najmä PaedDr. Adriane Haluškovej, PhD., ktorá si na mňa a moje kapitolky našla čas každý týždeň. Ďalej maminke, ktorá si stále pre mňa našla milé slová, keď som jej uprostred noci volala s malou dušičkou a plačom na krajíčku, že už nevládzem. Môjmu malému bratovi aj za to, že ma zase raz ´dorazil´svojím komentárom, keď jedného dňa, keď som bola po sto rokoch doma, bohurovne vyhlásil, že: ´Jankaaa, veď už toľko nepíš, budem ťa mať rád aj bez diplomovky.´ A aj svojmu priateľovi Jankovi za to, že znášal moje nálady a neuprataný byt, keď som mala veľa povinností. A ďalším ľuďom, za ochotu pomôcť či prehliadnuť ťukanie v práci a pod.
Úprimne sa teším, že to už mám za sebou, ale asi mi to aj bude chýbať, tá druhá ´šichta´ do noci a hory odbornej literatúry, čo na mňa vždy po návrate z práce čakali.
Ostatným diplomantom, ktorí sa už poctivo pasujú so svojimi veľdielami držím palce a odkazujem, že keď to dokončia a budú vedieť, že spravili maximum, príde taký blažený pocit. Ako keby ste boli na obláčiku, a chvíľu so sebou aj spokojní. Taký, ako mám ja teraz.