Svet je úžasné miesto, kam sa narodiť, veď kde ešte na jar kvitnú krásne kvety, opájajú nás svojou podmanivou vôňou. Mysi cestou z práce líhame na novučičkú zelenú trávičku, obzeráme maličkékačiatka, také milé, že by si ich človek od radosti najradšej vzal domova láskyplne sa o ne staral? Obzeráme stromy, o koľko podrástli a ako zmocneli.
Svet je úžasné miesto, kam sa narodiť, veď príde leto, s ním obtiahnuté tričkáchlapcov, kratšie sukienky dievčat. Žiadna škola. Decká, mladí aj starší súk sebe akísi iní. Listy zo škôl, že nás prijali na štúdiá. Dovolenky, veľaslnka, lepšia nálada, radosti, na ktoré sme sa tešili celý rok. Chodíme nasladučkú zmrzlinu, aby osviežila naše prehriate telá. Nenápadne pokukujeme pochlapcoch, respektíve dievčatách. Sedávame na terasách, celí šťastní, že smes priateľmi. A,.. áno, viac, oveľa viac chodíme pešo, nie preto, že vieme,že je to dobré pre naše zdravie, ale jednoducho preto, že na to máme chuť.Áno, žiť nám chutí. Letné lásky, niektorí viac, iní menej, akosi viac saodvážime žiť, teší nás to.
Svet je úžasné miesto, kam sa narodiť, veď kde ešte hrá okolie toľkými farbami, ako keď stromy na Zemidostávajú nový jesenný šat. Decká lietajú za šarkanmi, ráno nám od silnéhovetra drkocú zzzzuby. Občas zmokneme, niekedy sa nám chvíľa čakania na MHD zdáako večnosť a čím je chladnejšie, tým dlhšia sa nám vidí.
Svet je úžasné miesto, kam sa narodiť, veď kde inde zima zakryje naše domy a polia bielou perinou,častokrát nepreniknuteľnou? Lietame ozlomkrky dole kopcom na lyžiach, čo námpriniesol Dedo Mráz, Santa Claus, Ďod Maroz, či ako sa ten dobrý ujo volá?Chystáme prekvapenia pre ľudí, ktorých ľúbime. Dostávame od ľudí, ktorí ľúbia nás... Sú Vianoce, krásne sviatky lásky, každý rok, ale iba chvíľu, aby sme si ich vedeli vážiť a tešiť sa na ne opäť. Guľujeme sa, robíme v snehu, trebárs aj v Blave na ulici, noa čo, na zemi rukami a nohami anjelikov. Ideme si „niekam sadnúť,“len tak, pre radosť. Dospelí pijú varené víno, šepkajúc si, čo nie je pre maléušká, vyberajú z neho klinčeky... Detičky mľaskajú pri svojej horúcejčokoláde, tí menší ju majú aj na noštekoch, všetkých prstoch, tí šikovnejší ajza uškami... Smejú sa na nás, sú šťastné, vďačné, za ten kúsok sladkej lásky, čo sme im dopriali.
Veď celý rok stretávame nášmu srdcu milých ľudí, hocikedyaj takých, čo sa nám milými len stanú,počúvame obľúbenú hudbu, chodíme na „naše“ miesta s „našimi“ ľuďmi, robiť „naše“ veci. Rozdeľujeme svoj čas medzimilovaných, prácu, voľnočasové aktivity a ako často si len želáme, aby satá či oná chvíľa nikdy neskončila...
Častokrát, hoci si to neuvedomujeme, sme šťastní.Napriek tomu, že sú ráno ulice plné a dostať sa do školy a práce sazdá nemožným. Napriek tomu, že výplata chodí len raz za mesiac, že treba prať,zas a znova. A variť, lebo aj tá láska ide cez žalúdok.... Napriek nveciam, ktoré nám pripomínajú, že nie je každý deň nedeľa a sú veci, ktoréjednoducho treba urobiť, sú chvíle, keďma obleje láska, teplo, radosť, šťastie, vďaka, že tu môžem byť, že sa mám o kohostarať, pre koho sa snažiť. Lebo veď každého deň má 24 hodín a je len nanás, čo s týmto časom dnes urobíme. Dnes a potom ešte po ďalšie dni,ktoré prídu. Je na nás, či budeme rozdávať radosť a smiech alebo ľútosť a slzy.
A teraz ma ospravedlňte, idem sa venovať môjmu zmysluživota. Už idem, zlatko.
Prajem vám všetkým krásny víkend a veľa slnka v duši.
:)