Jana Petrušková
Moje milé morky
Ešte v to júlové ráno, keď ma budili prvé lúče slnka, prívetivo sa mi prihovárajúc cez okno plné kvetov, som myslela len na svoje morky . Spala som v drevenici u starkej, hore na poschodovej posteli v zadnej izbe. Rýchlo pozrieť moje morky, či im netreba žihľavy, bola moja prvá myšlienka. Zletela som z postele ako každé ráno, dnes tesne minúc nosom roh stola. Mala som len šesť, vtedy si človiečik taký pozor nedáva. Starkú som zazrela cez okno, kŕmila Aresa, náš krásny vlčiak, od bacharov. Veľký, v kohútiku o šesť centimetrov prerastený, býval v zime nedobrovoľne, zato oddane mojím koníkom a ťahal mi sánky hore kopcom. Ponáhľala som sa, skočiť do teplákov, starého trička, obuť botasky a von na dvor. Cestou som takmer spadla do obrovského hrnca s horúcou vodou.